Odchod Grécka z Eurozóny, alebo tzv. Grexit je podľa vyjadrení mnohých vrcholných európskych predstaviteľov, zdá sa, čoraz bližšie. Čo by však pre samotných grékov opustenie Eurozóny znamenalo? Keďže fakty nepoznáme, môžeme len špekulovať.
1.Ako môže dôjsť ku Grexitu?
Prostredníctvom bánk. Neexistuje totiž žiadna politická alebo zákonná cesta na vyprevadenie Grécka z Eurozóny. A grécka vláda, okrem toho, viackrát zdôraznila, že dobrovoľne neodíde. Tento stav evokuje teda domnienku, že odchod môže nastať iba v prípade, že grécke banky budú na tom už tak zle, že nebudú mať inú možnosť, než euru dať zbohom.
2.Čo ešte horšie sa musí stať, aby bol takýto scenár naplnený?
V skutočnosti to už veľmi horšie byť nemôže. Banky sú už skoro bez likvidity. Banky už nie sú schopné vyplácať vklady na požiadanie, keďže aktíva (hlavne úvery), ktorými disponujú, nie sú schopné okamžite speňažiť. Jediná inštitúca, ktorá dáva gréckym bankám likviditu je grécka národná banka, ktorá je napojená na ECB. Faktom je, že Grécko už je jednou nohou von.
3.Čo môže byť spúšťačom odchodu Grécka?
Európska centrálna banka. ECB môže definitívne zastaviť prívod likvidity do gréckych bánk. Už dokonca aj avizovala, že aktíva, ktoré akceptuje ako kolaterál pri takýchto injekciách likvidity, už nebude akceptovať. Ak bude kohútik s požičiavaním zastavený, Grécko bude musieť splatiť svoje existujúce záväzky z tohto programu (čo samozrejme nebude schopné) a vtedy skolabuje.
____________________________________________________________________________________________________________________________________________
POTREBUJETE PORADIŤ OHĽADOM VYBAVOVANIA ÚVERU?
NAPÍŠTE MI NA: simo@financneinfo.sk
____________________________________________________________________________________________________________________________________________
4.Čo sa stane potom?
Bankový systém sa bude musieť reštartovať. Minimálne na to, aby boli zabezpečené základné tovary a služby. Aktíva bánk, ktoré slúžili ako kolaterál, budú zhabané a ostatné aktíva stratia minimálne časť svojej hodnoty. Banky tak budú musieť byť rekapitalizované. Udiať sa to môže len dvoma spôsobmi. Buď sa v bankách zvýšia aktíva (majetok), alebo budú znížené záväzky.
5.Môže sa všetko toto udiať v eurách?
Áno, teoreticky môže, ale bola by potrebná súčinnosť ECB. Zvýšenie aktív v eurách by teoreticky mohla zabezpečiť aj grécka vláda, avšak tá žiadne eurá nemá, takže jednoznačne by potrebovala pomoc od ECB. Takáto pomoc vyžaduje dohodu medzi Gréckom a zvyškom Európy. Druhou možnosťou je zníženie existujúcich záväzkov. Záväzky bánk sú vo väčšine prípadov vo forme vkladov občanov. Takéto zníženie záväzkov by prakticky znamenalo, oznámiť gréckym občanom, že každý vklad, ktorý mali v banke, stratil povedzme 30%. Zrazu by mali všetci o 30% svojho majetku menej. Nedá sa očakávať, že ktorýkoľvek z týchto dvoch scenárov by bol pravdepodobný. Ďalším scenárom je Grexit.
6.Ako by mohol vyzerať Grexit?
Prijatie novej meny. Volajme ju drachma. Vláda by prostredníctvom národnej banky jednoducho nechala vytlačiť novú menu a touto menou by rekapitalizovala komerčné banky. Takáto likvidita je v podstate neobmedzená. Grécka národná banka môže vytlačiť toľko drachiem, koľko bude chcieť.
7.Kde je teda háčik?
Finančný systém by sa teda prekonvertoval na drachmu. V tom prípade, by občan, ktorý mal v banke napríklad 10 000 €, mal po novom 10 000 drachiem. V nominálnom vyjadrení, by tak občan neprišiel o nic, avšak je naivné sa domnievať, že 10 000 drachiem by automaticky malo hodnotu 10 000 €. Vklady by sa tak v reálnom vyjadrení takisto znížili.
8.Aké by mal celý tento proces dôsledky na krajiny Eurozóny?
Bankrot Grécka a odchod z Eurozóny by sa dotkol všetkých, ktorí majú voči Grécku v súčasnosti nejakú pohľadávku – v minulosti mu požičali peniaze. Keďže Grécko sa najmä v posledných rokoch zachraňovalo cez všetky možné aj nemožné záchranné programy, je naozaj obtiažne kvantifikovať rozsah strát, ktoré by takto mohli veritelia utrpieť. V krátkosti sa dá povedať, že čím lepšia bola zábezpeka (kolaterál) pri takýchto pôžičkách, tým budú straty nižšie. Z hľadiska Eurozóny však môžeme tvrdiť, že pôžičky boli zabezpečené pomerne bezpečnými dlhopismi, čiže straty by nemali byť až také veľké. Ostatní veritelia sa musia pripraviť na to, že dlhy Grécka budú reštrukturalizované a tým stratia časť svojho majetku.
Článok bol preložený z denníka The Wall Street Journal